LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty a národní socialisti.

30. januára 1933, pred 89 rokmi, prevzali v Nemecku moc nacisti. Ideológiu rasovej nadradenosti Árijcov uplatnili aj v prístupe k životu a smrti prenatálnych detí. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Sovietsky zväz – náš vzor a priateľ!

Hitlerova ideológia sa opierala o tri piliere: socializmus, nacionalizmus a rasizmus. Adolf Hitler priznal: „Mnoho som sa naučil vďaka marxizmu. Rozdiel je v tom, že ja som skutočne uviedol do života všetko, o čom tí šuflikanti a pisálkovia iba nesmelo bľabotali.“ (Hermann Rauschning: Rozhovory s Hitlerom). A vysvetlil, prečo po prebratí moci vydal pokyn, aby boli radoví nemeckí komunisti prijímaní do NSDAP: „S boľševizmom nás omnoho viac spája ako rozdeľuje. Malomeštiacky sociálny demokrat či odborový predák sa nikdy nestane národným socialistom. Komunista bude bezchybným národným socialistom.“

V súkromnom živote fuehrera sa skĺbili črty dnešného progresívneho ľavičiara. Žil vo voľnom zväzku. Prístup k sexualite mal „kreatívne“ perverzný. Často bol pod vplyvom drog. Bol vegetariánom. Zástancom práv zvierat. Bojovným antiklerikálom. Propagátorom abortov a eutanázie.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty, KDH a kresťanskí pragmatici.

„Pragmatickí“ kresťanskí demokrati abort deklaratívne odmietajú. V praxi sa legislatívnemu obmedzovaniu abortu vyhýbajú. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Katalyzátorom rozkladu KDH v druhej polovici 90. rokov bol aj spor medzi „tradičným“ a „pragmatickým“ krídlom o hodnotové priority strany.

Býv. premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS)

„Pragmatické“ krídlo aborty deklaratívne odmietalo, ale v praxi sa ich legislatívnemu obmedzeniu dlhodobo vyhýbalo. Jeho čelným predstaviteľom bol Mikuláš Dzurinda.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty na Západe. A „kresťanskí“ demokrati.

Smrť Alda Mora v roku 1978 bola aj smrťou talianskej kresťanskej demokracie ako politickej sily chrániacej právo každého človeka na život. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Viaceré západné krajiny legalizovali abort v 70. rokoch a neskôr. 1970 Fínsko. 1973 Dánsko. 1974 Západné Nemecko. 1975 Francúzsko, Rakúsko a Island. 1978 Taliansko. 1979 Nórsko. 1981 Holandsko. Po nich nasledovali ďalšie krajiny.

Švédsko

Vo Švédsku vládnu Sociálni demokrati temer nepretržite od 30. rokov 20. storočia. V roku 1938 švédski zákonodarcovia zlegalizovali abort z medicínskych, eugenických a právnych dôvodov. V roku 1946 pridali dôvody sociálne. Žena pred abortom musela predstúpiť pred špeciálnu komisiu. V roku1974 schválili abort na požiadanie v prvých štyroch mesiacoch tehotenstva. Zákon patril k najliberálnejším v Európe. A platí dodnes.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty v tábore socializmu. A Číne.

V Československu abort schválili komunisti v roku 1957. A liberalizovali v roku 1986. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Vo väčšine európskych krajín, v ktorých sa komunisti dostali k moci, veľmi rýchlo prišla legislatívna úprava umožňujúca socialistické plánovanie rodičovstva. Beztrestné aborty zväčša bez obmedzenia a na požiadanie.

V roku 1952 boli legalizované aborty v Juhoslávii. V roku 1956 v Poľsku, Maďarsku a Bulharsku. V roku 1957 v Československu, Rumunsku a v Číne. V roku 1961 v Severnej Kórei. V roku 1965 na Kube. V roku 1972 aborty legalizovala NDR.

Najbrutálnejšiu a najmasovejšiu formu aborty nadobudli v komunistickej Číne. Tu sa abort stal priam nutnosťou. Vo veľkom tu ženy boli a stále sú k abortu nútené. V roku 1979 Čínska ľudová republika zaviedla tzv. politiku jedného dieťaťa. Tá nútila ženy podstupovať aborty a neraz viedla k zabíjaniu už narodených detí.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Megabiznis so smrťou.

Slobodné zabíjanie v slobodnom svete? Lož o znásilnení. Súdny aktivizmus. Americký sen. Megabiznis so smrťou. A postnatálny abort? (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE,)

Legalizáciu abortov v USA ovplyvnili zmeny, ktoré sa udiali v 2. polovici 60. rokov. Revolta a resuscitácia kultúrneho marxizmu spustila v západnej spoločnosti pochod inštitúciami. Začalo rozkladanie a re-definícia známych inštitúcií. Vrátane rodiny a prístupu k ľudskej sexualite a zodpovednosti. Tento fenomén sa označuje ako sexuálna revolúcia.

O legalizovaní abortu v USA rozhodli sudcovia Najvyššieho súdu. Nie volení zákonodarcovia v Senáte. Nie občania v referende. A rozhodli o ňom v súdnom spore známom ako „Roe vs. Wade“. Ak mal byť spor Roe verzus Wade úspešný, musel získať silnú spoločenskú podporu a mediálne krytie. Preto zástancovia legalizácie abortov rozšírili lživú historku, že Norma McCorwey (pseudonym Jane Roe) otehotnela po hromadnom znásilnení. Súd vyniesol 22. januára 1973 verdikt o legálnosti abortov. Sedem sudcov Najvyššieho súdu prehlasovalo zvyšných dvoch.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Margaret Sangerová a aborty v USA.

Slobodné zabíjanie v slobodnom svete? Planned Parenthood, organizácia, ktorú založila Margaret Sangerová, dnes prevádzkuje celosvetovú sieť potratových kliník. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Rozhodujúcu úlohu v snahe legalizovať abort v USA zohrala organizácia Planned Parenthood. A jej zakladateľka Margaret Sangerová (1879-1966). Propagátorka eugeniky a „rasovej hygieny“. Jedna z najvýznamnejších postáv pro-potratovej revolúcie. Dodnes ikona ľavicového a najmä feministického hnutia v USA.

Kto bola Margaret Sangerová?
Aké je politické a ideologické pozadie jej celoživotnej činnosti?

Hoci pochádzala z mnohodetnej rodiny írskych prisťahovalcov, už v mladosti ju nadchol model rodiny s nanajvýš dvomi deťmi. Po sobáši s W. Sangerom sa začala politicky angažovať vo feministickom hnutí. Vstúpila do Socialistickej strany Ameriky. Tá v roku 1919 dostala od V. I. Lenina pozvanie do Komunistickej internacionály (Kominterny). A časť jej predstaviteľov založila v septembri 1919 Komunistickú stranu Ameriky.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. „Ženské práva“ Made in USSR.

Alexandra (Šura) Kollontaiová. Ľudová komisárka pre ženské otázky a ... potraty. Sovietske Rusko sa stalo prvou krajinou sveta, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí. A zabíjanie rozšírila takmer na priemyselnú škálu.(Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Je chladný novembrový deň roku 1917. V pracovni Vladimíra Lenina sa práve pripravuje prvé stretnutie novej sovietskej vlády (Sovnarkomu). Alexandra Kollontaiová, ľudová komisárka pre sociálnu starostlivosť, bude zodpovedať za „oslobodenie“ sovietskej ženy od pút rodenia a slúženia mužovi a deťom. Sovietska sexuálna revolúcia môže začať.

Alexandra Kollontaiová, kovaná komunistka, ktorú aj dnes feministky v západných krajinách oslavujú ako ikonu zápasu za ženské práva, sa narodila v roku 1872 v Petrohrade. V rodine generála Michaila Domontoviča a dcéry fínskeho továrnika Alexandry Masaliny-Mravinskej. Rodina mala ruských, ukrajinských, fínskych, nemeckých a francúzskych predkov. To predurčilo vynikajúce jazykové schopnosti mladej Alexandry. Tie neskôr využili boľševici vo svojom diplomatickom ťažení v Škandinávii, kde prežila dlhé roky. Na poste sovietskej veľvyslankyne vo Švédsku a Nórsku.