LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty, KDH a kresťanskí pragmatici.

„Pragmatickí“ kresťanskí demokrati abort deklaratívne odmietajú. V praxi sa legislatívnemu obmedzovaniu abortu vyhýbajú. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Katalyzátorom rozkladu KDH v druhej polovici 90. rokov bol aj spor medzi „tradičným“ a „pragmatickým“ krídlom o hodnotové priority strany.

Býv. premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS)

„Pragmatické“ krídlo aborty deklaratívne odmietalo, ale v praxi sa ich legislatívnemu obmedzeniu dlhodobo vyhýbalo. Jeho čelným predstaviteľom bol Mikuláš Dzurinda.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty na Západe. A „kresťanskí“ demokrati.

Smrť Alda Mora v roku 1978 bola aj smrťou talianskej kresťanskej demokracie ako politickej sily chrániacej právo každého človeka na život. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Viaceré západné krajiny legalizovali abort v 70. rokoch a neskôr. 1970 Fínsko. 1973 Dánsko. 1974 Západné Nemecko. 1975 Francúzsko, Rakúsko a Island. 1978 Taliansko. 1979 Nórsko. 1981 Holandsko. Po nich nasledovali ďalšie krajiny.

Švédsko

Vo Švédsku vládnu Sociálni demokrati temer nepretržite od 30. rokov 20. storočia. V roku 1938 švédski zákonodarcovia zlegalizovali abort z medicínskych, eugenických a právnych dôvodov. V roku 1946 pridali dôvody sociálne. Žena pred abortom musela predstúpiť pred špeciálnu komisiu. V roku1974 schválili abort na požiadanie v prvých štyroch mesiacoch tehotenstva. Zákon patril k najliberálnejším v Európe. A platí dodnes.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Aborty v tábore socializmu. A Číne.

V Československu abort schválili komunisti v roku 1957. A liberalizovali v roku 1986. (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE.)

Vo väčšine európskych krajín, v ktorých sa komunisti dostali k moci, veľmi rýchlo prišla legislatívna úprava umožňujúca socialistické plánovanie rodičovstva. Beztrestné aborty zväčša bez obmedzenia a na požiadanie.

V roku 1952 boli legalizované aborty v Juhoslávii. V roku 1956 v Poľsku, Maďarsku a Bulharsku. V roku 1957 v Československu, Rumunsku a v Číne. V roku 1961 v Severnej Kórei. V roku 1965 na Kube. V roku 1972 aborty legalizovala NDR.

Najbrutálnejšiu a najmasovejšiu formu aborty nadobudli v komunistickej Číne. Tu sa abort stal priam nutnosťou. Vo veľkom tu ženy boli a stále sú k abortu nútené. V roku 1979 Čínska ľudová republika zaviedla tzv. politiku jedného dieťaťa. Tá nútila ženy podstupovať aborty a neraz viedla k zabíjaniu už narodených detí.

LICENCIA NA ZABÍJANIE. Megabiznis so smrťou.

Slobodné zabíjanie v slobodnom svete? Lož o znásilnení. Súdny aktivizmus. Americký sen. Megabiznis so smrťou. A postnatálny abort? (Krátená ukážka z knihy LICENCIA NA ZABÍJANIE,)

Legalizáciu abortov v USA ovplyvnili zmeny, ktoré sa udiali v 2. polovici 60. rokov. Revolta a resuscitácia kultúrneho marxizmu spustila v západnej spoločnosti pochod inštitúciami. Začalo rozkladanie a re-definícia známych inštitúcií. Vrátane rodiny a prístupu k ľudskej sexualite a zodpovednosti. Tento fenomén sa označuje ako sexuálna revolúcia.

O legalizovaní abortu v USA rozhodli sudcovia Najvyššieho súdu. Nie volení zákonodarcovia v Senáte. Nie občania v referende. A rozhodli o ňom v súdnom spore známom ako „Roe vs. Wade“. Ak mal byť spor Roe verzus Wade úspešný, musel získať silnú spoločenskú podporu a mediálne krytie. Preto zástancovia legalizácie abortov rozšírili lživú historku, že Norma McCorwey (pseudonym Jane Roe) otehotnela po hromadnom znásilnení. Súd vyniesol 22. januára 1973 verdikt o legálnosti abortov. Sedem sudcov Najvyššieho súdu prehlasovalo zvyšných dvoch.